cicero

Krásny sen sa mi v noci sníval,
tvoj úsmev sa za básne skrýval.
Bola si v ňom len Ty a tvoje pery
a v očiach oceán plný nehy.

A ja som taký smelý bol,
tancovali sme dookola,
po daždivej lúke plnej kvetov,
na rozhraní dvoch odlišných svetov.

Prebehli sme cez more, preplávali hory,
a vtedy, keď sme tak blízko seba boli,
po tom, čo sa naše nohy o lásku potkli,
sa tvoje pery mojich nesmelo dotkli.

Zrazu niekto náš bozk preruší,
čo spôsobil, určite netuší...
Do môjho sveta späť si vkĺzla,
tichá slza mi po líci skĺzla.

Zajtra ťa zas stretnem v meste
a budem volať na anjelov: Kde ste?
No ja sa už nezmením, zas nesmelý budem,
našu romancu si radšej v snoch vybudujem.