cicero

Vonku sa predvádza jeseň. Sledujeme na okno dopadajúce kvapky dažďa. Izbu jemne osvetľuje len zopár sviečok. Sme nahí. Ležím na chrbte a Ty kľačíš pri mne. Usmievaš sa. Si neskutočne krásna. Mlčky si vychutnávam každučkú bunku tvojej krásy. Neviem sa na Teba vynadívať. „Povedz niečo“, pošepneš mi. Ja sa len usmejem a uprene sa Ti zadívam do Tvojich očí. Nepoviem ani slovka. Vieš sa nádherne usmievať. Potom sa nado mňa pomaličky skloníš a nežne mi pobozkáš hruď. Zo slasti zatvorím oči a cítim ako mnou prebehla elektrina. Venuješ mi ďalší úsmev a nenáhlivo si na mňa ľahneš. Cítim Ťa na celom tele. Úžasný pocit! Dotyk Tvojej teplej pokožky vo mne vyvoláva túžbu. Túžbu po Tebe. Bozkávame sa. Najprv len tak opatrne, veľmi nežne akoby hanblivo. Napadne ma, že už nič krajšie na svete nemôže jestvovať. Mýlim sa. Cítim Tvoje prsia na svojej hrudi. „Milujem ťa“, povieš mi. Túžba sa stupňuje. Bozky sú čoraz vášnivejšie. Ako keby to malo byť naposledy. Si dokonalá. Vymeníme sa. Teraz si  Ty ľahneš na chrbát a ja Ťa celučičkú svojim telom prikryjem. Neprestávame sa bozkávať. Pomaličky prechádzam nižšie a Ty na chvíľu zatajuješ dych. Bozkávam Ti krk. Nádherne voniaš, presne tak, ako môžu voňať len anjeli. Moje pery a jazyk spočinú na tvojich prsiach. Sú hebké. Sú teple. Sú tToje a sú dokonalé. Presne ako Ty celá. Si dokonalá. Mam chuť sa zahryznúť, ale neurobím to. Odložím si to na neskôr. Aj bruško Ti ochutnám. Bozkávam. A opäť. Nemôžem prestať. Dýchaš zhlboka. Už sa viac nedokážeme ovládať. Splynieme v jednu bytosť a všetky chvíle patria už len nám dvom...  

Sme nahí. Túlime sa navzájom. Okrem nás už nič neexistuje. „Povedz mi už niečo“, naliehaš. „Poviem ti tajomstvo, chceš?“ Odpovedáš mi len nežným pohľadom. „Práve si mi definovala dokonalé šťastie!“ Mlčíš, ale viem, že cítiš to isté čo ja. Sme dokonale šťastní a zaspíme vo vzájomnom objatí.